Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miery ovplyvňuje tento dopyt je úroveň mzdovej sadzby. Tu treba uviesť že sa vo všeobecnosti rozlišuje cena práce pri dokonalej konkurencii a cena práce pri nedokonalej konkurencii. Pri dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Na rozdiel od toho v podmienkach nedokonalej konkurencii môžu firmy ponúknuť za rovnakú prácu rozdielne mzdy.
Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch. O tom aká bude cena práce rozhoduje elasticita krivky ponuky práce.
Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Takže v konečnom ponímaní krivka hraničného produktu práce je krivkou dopytu po práci. Ak zohľadníme tovarovo peňažné vzťahy tak krivkou dopytu firmy bude krivka príjmov z hraničného produktu (jedná sa o peňažné vyjadrenie hraničného produktu, kde dopyt firmy po výrobnom faktore závisí od ceny toho faktora, ktorý sa dáva do rovnosti s hraničným príjmom).
Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci je napríklad úroveň využitia technických, technologických a organizačných znalostí, kvalita a kvantita ostatných výrobných faktorov a iné (úroveň hraničného produktu práce,….)
Ďalším subjektom, ktorý vstupuje na trh práce je štát. Tieto zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky aj na strane dopytu. Základný význam tohto subjektu je, že vytvára právny rámec trhu práce a ekonomickými nástrojmi ho ovplyvňuje.
Posledným, tiež dôležitým subjektom na trhu práce sú odbory, ktoré pôsobia hlavne ako regulátory trhu. Jedná sa hlavne o tzv. tripartitné rokovania, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda.
Pôsobenie subjektov na trhu práce
Ak posudzujeme pôsobenie subjektov na trhu práce musíme brať do úvahy hľadisko krátkodobé aj dlhodobé.
Krátkodobé hľadisko: Ak dochádza k pomalému rastu agregátneho dopytu, za podmienok, že výroba začína rásť pomaly. Existujúca nezamestnanosť spôsobuje stav, v ktorom nie je potrebné zvyšovanie miezd na získanie dodatočnej jednotky práce. Krivka ponuky práce za takýchto podmienok nadobúda vertikálny charakter a pri pomalom raste dopytu po práci, rastie zamestnanosť a produkt, ale mzdy a ceny nerastú.
Ak predpokladáme expanziu firmy tak dopyt po práci rastie rýchlejším tempom, rastú aj mzdy a spôsobí to nárast I v ponuke práce. Táto situácia vyvoláva nárast cenovej hladiny, čo vyvoláva nárast nominálnej mzdy, ale pokles reálnej mzdy.
Dlhodobé hľadisko: Pri prechode ekonomiky jednotlivými fázami ekonomického cyklu, po určitom čase pracovníci zistia, že reálne mzdy klesajú v dôsledku nárastu cenovej hladiny (inflácie), čo má za následok zníženie reálnej ponuky práce.