Kruhová metóda sledovania prístrojov IFR

Režim letu sa musí zmeniť skôr, než zareagujú letové prístroje. Každé oneskorenie prístrojov si pilot musí uvedomiť. Ak letové prístroje ukazujú, že kurz, alebo výška nie je taká ako požadovaná, pozornosť pilota je obrátená na riadiace prístroje, zatiaľ čo primerane upravuje polohu vrtuľníka a výkon na vykonanie opravy. Správnosť opravy si pilot potom overí na letových prístrojoch.

Počas letu podľa prístrojov pilot neustále prijíma informácie z letových prístrojov a vykonáva úpravy podľa riadiacich prístrojov. Počas príjmu údajov pilot sleduje každý z prístrojov dostatočne dlho, aby prečítal potrebné údaje. Na prečítanie údajov stačí často len zlomok sekundy a potom pilot môže preniesť pozornosť na ďalší prístroj.

Umelý horizont

Umelý horizont je v strede pozornosti a pilot sa k nemu vracia vždy, keď prečíta údaje iného prístroja. Zobrazenie sledovania prístrojov pilotom potom vyzerá ako kruh s ukazovateľom polohy v strede. Táto metóda sa nazýva kruhová metóda sledovania prístrojov.

Pilot pri tejto metóde sleduje najčastejšie prístroje spojené s úlohou, ktorú vykonáva. Ostatné sleduje menej často kvôli kontrole. Kruhové sledovanie, ktoré používa vybrané prístroje potrebné na vykonanie určitej úlohy sa nazýva selektívne kruhové sledovanie prístrojov. Napr. keď je úloha letieť priamočiaro, horizontálne, najdôležitejšie prístroje sú smerový zotrvačník a výškomer. Preto pilot použije selektívnu metódu a bude sa častejšie zameriavať na tieto dva prístroje. Pozornosť pilota sa presúva od ukazovateľa polohy ku smerovému zotrvačníku, späť k ukazovateľu polohy a odtiaľ k výškomeru.

Z ostatných prístrojov rýchlomer a variometer poskytujú informáciu, ktorá potvrdzuje výšku, ukazovateľ koordinácie zákruty a magnetický kompas potvrdzujú smer. Tieto prístroje sa sledujú rovnako ako výškomer a smerový zotrvačník, ale menej častejšie.

Využitie vzoru sledovania prístrojov

Aby pilot mohol plne rozvinúť techniku sledovania správneho prístroja v správnom čase, musí si stále klásť tieto otázky:

  • 1. Aké informácie potrebujem?
  • 2. Ktoré prístroje mi ich poskytujú?
  • 3. Sú tieto informácie spoľahlivé?

Odpoveď na otázku č. 1 je: informácie o kurze a výške.

Odpoveď na otázku č. 2 je: smerový zotrvačník a výškomer.

Aby pilot mohol odpovedať na otázku č. 3 musí:

  • 1. Potvrdiť spoľahlivosť smerového zotrvačníka pomocou kompasu a zákrutomera.
  • 2. Potvrdiť spoľahlivosť výškomera pomocou variometra a rýchlomera.

Podporné prístroje, ktoré sú dôležitejšie pre danú úlohu, sú sledovanejšie viac, než ostatné. Napr. keď sa pilot sústreďuje viac na kontrolu výšky, variometer bude logicky sledovaný viac ako zákrutomer. Pri horizontálnom priamočiarom lete sústreďujete najviac pozornosti na umelý horizont, výškomer a smerový zotrvačník. Ostatné prístroje Vám dávajú doplnkové informácie.

Pri priamočiarom stúpaní pilot venuje najviac pozornosti kurzu a rýchlosti. Aby si potvrdil spoľahlivosť informácie o kurze sleduje zákrutomer a kompas. Informácia variometra a výškomeru potvrdzuje, že vrtuľník vykonáva požadované stúpanie. Informáciou o stúpaní a výkone pilot môže určiť, či je ukazovateľ polohy spoľahlivý.

Situácia sa zmení, keď sa vrtuľník blíži k požadovanej výške.

V tejto fáze sa informácia o rýchlosti stáva menej dôležitejšia než informácia o výške. Počas prechodu do priamočiareho horizontálneho letu zo stúpania, pilot používa vzor sledovania, kedy venuje viac pozornosti ukazovateľu polohy (UH) s podpornými informáciami od smerového zotrvačníka a výškomeru.

Po prechode do polohy cestovného režimu by mal pilot nechať vrtuľník zrýchliť na cestovnú rýchlosť pred nastavením cestovného režimu motora.

Keď sa vrtuľník dostáva do polohy pre cestovný let, informácia o rýchlosti sa stáva dôležitejšou a rýchlomer je znova sledovaný častejšie spolu s UH. Pilot tiež často sleduje smerový zotrvačník a výškomer, aby ustálil a udržal vrtuľník v cestovnom režime.

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥