Základnou surovinou na výroby textilu sú textilné vlákna, ktoré musia spĺňať tieto základné požiadavky:
? musia mať dostatočnú pevnosť
? musia mať dostatočnú súdržnosť
? musia mať dostatočnú schopnosť prijímať farbivá
? musia mať dostatočnú dĺžku
Podľa pôvodu sa textilné vlákna delia do 3 skupín:
a) prírodné textilné vlákna
b) chemické textilné vlákna
c) hutnícke textilné vlákna
Najdôležitejšie vlastnosti textilných vlákien sú:
1. jemnosť vlákien ? keďže vlákna majú rozličnú hrúbku, je správnejšie jemnosť vyjadrovať dĺžkovou hustotou: ?l = m / l ?kg.m-1; g.m-1?, kde m – hmotnosť vlákna v kg alebo v g, a l – dĺžka vlákna v m. Číselná hodnota ?l vyjadrená v texoch sa označuje ako texové číslo = číslo, ktoré udáva, koľko gramov má vlákno dlhé 1000 m. Podobne existuje aj ?l vyjadrené v decitexoch = udáva, koľko gramov má vlákno dlhé 10.000 m.
2. dĺžka vlákien ? dĺžka prírodných vlákien môže byť od niekoľkých mm až po desiatky cm. Dĺžka vlákien je dôležitá pri výrobe priadzí. Z jemných a dlhých vlákien sa vyrába rovnomerná a jemná priadza. Vlákna kratšie ako 10 mm sa samostatne nespriadajú, pretože majú malú súdržnosť a vyrobená priadza by mala veľmi nízku pevnosť.
3. pevnosť vlákien ? ide hlavne o pevnosť ťahu vlákien. Najdôležitejšia je absolútna pevnosť = udáva, aká sila v N je potrebná ku pretrhnutiu vlákna, príp. priadze pri namáhaní ťahom. Poznáme aj pevnosť v mN / 1 tex = absolútna pevnosť vlákna prepočítaná na 1 tex. Poznáme aj pevnosť v km tržnej dĺžky = dĺžka vlákna alebo priadze v km, pri ktorej došlo k pretrhnutiu vlastnou hmotnosťou.
4. ťažnosť a pružnosť vlákien :
? ťažnosť ? pri namáhaní vlákna ťahom v pozdĺžnom smere sa vlákno predlžuje až do okamihu pretrhnutia. Veľkosť predĺženia vlákna v okamihu jeho pretrhnutia sa označuje ako ťažnosť a udáva sa v % pôvodnej dĺžky. Chemické vlákna majú spravidla vyššiu ťažnosť ako prírodné.
? pružnosť ? pri namáhaní vlákna len do určitej miery sa vlákno po skončení namáhania sčasti vracia do pôvodného stavu a sčasti zostáva trvale predĺžené. Táto schopnosť vlákna vrátiť sa do pôvodného stavu je pružnosť a je u rôznych druhov vlákna rôzna.
5. navĺhavosť vlákien ? schopnosť vlákien prijímať vlhkosť ovzdušia, a tým vyrovnávať svoju vlhkosť s vlhkosťou okolitého prostredia. Dovolená vlhkosť textilných vlákien je 65% relatívnej vlhkosti ovzdušia pri teplote 20 °C.
6. lesk vlákien ? závisí od povrchu vlákien. Je tým väčší, čím je vlákno hladšie. Lesk má podľa svojej intenzity tieto stupne: mdlý, malý, slabý, stredný, hodvábny, sklenný, vysoký.
PRÍRODNÉ VLÁKNA
1. Bavlna
Je najvýznamnejšia z hľadiska objemu spracovania i z hľadiska vlastností. Je to rastlinné vlákno, získava sa zo semien bavlníka. Vlákna vyrastajú na semenách bavlníka. Pestuje sa plantážnicky v tropických a subtropických pásmach.
Chemické zloženie bavlny : celulóza (94 %), proteíny (1,3 %), pektíny (1,2 %), popol (1,2 %), vosky (0,6 %), ostatné (1,4 %).
Akosť bavlny charakterizujú tieto základné vlastnosti:
? dĺžka a jemnosť
? zrelosť
? čistota
? pevnosť
? farba
? navlhlosť
? lesk
? tvarovateľnosť
? ohmat
? chemická odolnosť
2. Ľan
Je to najstaršia textilná surovina. Z ľanu získavame vlákna i olej (zo semien). Ľan potrebuje na úplné dozretie 3 – 4 mesiace. Akosť vlákna závisí od stupňa zrelosti ľanu. Znakom zrelosti je farba stoniek, stupeň opadávania listov a farba semien. Rozlišujeme 4druhy zrelosti ľanu:
a) zelená zrelosť ? nastáva v období 78 – 80 dní po zasiatí, resp. 7 – 10 dní po odkvitnutí. Len v tomto období dáva ľan jemné a hebké vlákna, ich pevnosť je však malá. Takáto zrelosť sa používa na najjemnejšie čipkové priadze.
b) zelenožltá zrelosť ? nastáva asi po 85 – 90 dňoch po zasiatí, t.j. 14 – 25 dní po odkvitnutí. Takto sa získava najväčší výnos veľmi jemných a pevných vlákien.
c) žltá zrelosť ? nastáva 10 dní po žltozelenej zrelosti. Stonky zožltnú a začnú drevnatieť. Ľan poskytuje pevné, pružné a dobre spriadateľné vlákna. Táto zrelosť sa využíva aj na Slovensku.
d) úplná zrelosť ? úplné zhnednutie stoniek a strata lístia. Semená sú hnedé, lesklé, tvrdé, úplne zrelé. Vlákna sú však drsné a nedajú sa použiť na spriadanie.
Chemické zloženie ľanu : celulóza (65 – 87 %)
Použitie: výroba priadzí rôznej jemnosti, vhodnej na posteľnú bielizeň, uteráky, letné šatovky, dekoračné tkaniny, stolovú bielizeň, technické tkaniny, matracové tkaniny, pevné šicie nite. V kombinácii s chemickými vláknami sa používajú na výrobu rôznych textílií, zvlášť na technické, pánske a dámske šatové úplety.
3. Vlna
Patrí medzi kvalitné textilné suroviny. V Európe sú silnými producentmi Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, svetový trh ovládajú Austrália, Nový Zéland a štáty Latinskej Ameriky.
Chemické zloženie vlny: 50 % uhlíka, 70 % vodíka, kyslík, dusík, síra.
Podstatou vlákna je bielkovina keratín. Vlákna ovčej vlny by mali byť dlhé 40 – 500 mm, hrúbka 10 – 80 ?m. Vlákna sú skučeravené. Vlna má výborné elastické vlastnosti, patrí medzi najpružnejšie textilné vlákna. Pružnosť ovplyvňuje hlavne nekrčivosť vlnených textílií. Má malú tepelnú vodivosť a výborné tepelno-izolačné vlastnosti, a to tým lepšie, čím je vlna jemnejšia a kučeravejšia.
Použitie: výroba priadzí hrubých i jemných, a to na výrobu odevových textílií vrchného i spodného ošatenia (tkaného, pleteného, plsteného); ide o pánske oblekové tkaniny, dámske a detské šatovky, svetre, odevné doplnky, pánske a dámske teplé prádlo, pletené dámske šatovky, nábytkové a dekoračné tkaniny, tkaniny na výrobu kobercov.
CHEMICKÉ VLÁKNA
1. Viskózové vlákna
Ich výroba je pomerne zložitá v porovnaní s ostatnými textilnými vláknami. Základné operácie výroby:
a) príprava zvlákňovacieho roztoku
b) pranie a zušľachťovanie
c) textilná úprava, príp. triedenie vlákien
Surovinou na ich výrobu je celulóza, získaná predovšetkým zo smrekového a bukového dreva. Vyrábajú sa buď ako nekonečné vlákna alebo strižové. Ľahko napučiavajú vo vode a zvlášť v roztokoch alkálií. Majú preto zníženú pevnosť za mokra. Dosahujú približne 30 % pevnosti bavlny. Pevnosť v otere je pomerne nízka. Pôsobením vyššej teploty žltnú a pri 180 – 220 °C sa rozkladajú a horia jasným plameňom. Sú pomerne málo odolné voči svetlu. Majú dobré fyziologicko-hygienické vlastnosti. Ich nevýhodou je veľká zrážanlivosť po praní a nestálosť farby.
Použitie: výroba šatoviek, spodného prádla, dekoračných tkanín, technických tkanín, základných tkanín pre výrobu syntetických koží, na výrobu vaty a netkaného textilu.
2. Polyamidové vlákna
Vyrábajú sa hlavne v tvare nekonečných vlákien ako striž. Vyrábajú sa 2 základné druhy: – nylon
– chemlon, silon, kapron
Majú bielu farbu, ohmat je príjemný, chladivý. Sú to vlákna horľavé, pri horení sa tavia a odpadávajú v horiacich kvapkách. Majú veľmi dobrú pevnosť, ťažnosť, elasticitu, dobrú odolnosť v otere.
Použitie: podlahoviny, dámske pančuchy, šatovky, pršiplášte, šicí hodváb, imitácia kožušín, spodné prádlo, vrchné ošatenie (spolu s prírodnými tkanivami), pletené výrobky, pracovné a ochranné odevy, technické výrobky (laná, remene, ochranné pásy …)
3. Polyesterové vlákna
Sú odolné do 150 °C, citlivé na svetlo (zožltnú). Pevnosť za mokra je taká istá ako pevnosť za sucha. Majú veľmi dobrú pružnosť, čo sa prejavuje v nekrčivosti. Majú dobré tepelno-izolačné vlastnosti.
Použitie: výroba hodvábu, pánskych oblekových tkanín, plášťovín, dámskych šatových textílií, pančúch, ponožiek, spodného prádla, záclonovín.
4. Polypropylénové vlákna
Vyrábajú sa z lacnej a dostupnej suroviny, t.j. z odpadu pri spracovaní ropy. Majú nízku stálosť voči vysokým teplotám, svetlu a poveternostným vplyvom. Majú však výbornú chemickú odolnosť, odolnosť v otere, nízku mernú hmotnosť.
Použitie: výroba bytových textílií, ochranných oblekov, sietí, lán, filtračných materiálov, elektroizolačných materiálov, podlahovín, kobercov, dekoračných a poťahových textílií, záclon.