Finančné zdroje podniku môžeme rozdeliť na 3 základné skupiny:
- vlastné zdroje
- cudzie zdroje
- ostatné pasíva
Vlastné zdroje
Medzi vlastné zdroje financovania podniku patria:
- základné imanie – tvorí sa vkladmi vlastníkov alebo upisovaním akcií v nominálnej cene. Tvorí v podstate pevnú časť vlastného imania, ktorá vzniká najmä pri založení spoločnosti. Meniť sa môže len so súhlasom spoločníkov alebo valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Veľkosť základného imania je daná právnymi predpismi (Obchodný zákonník) a mala by zodpovedať trvalej potrebe vlastného kapitálu, ktorá vyplýva z potreba stáleho majetku a trvalej časti obežného majetku. V prípade vykazovania straty, ktorá sa neuhradí inou formou, dochádza k zníženiu základného imania spoločnosti.
- kapitálové fondy – možno sem zaradiť najmä emisné ážio (časť uznaných vkladov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie kapitálovej spoločnosti, tvorí sa prebytkom emisnej ceny nad nominálnou hodnotou akcie), fondy tvorené z darov, dotácií na nadobudnutie stáleho majetku, vklady spoločníkov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a pod.
- fondy zo zisku – majú charakter tzv. zákonných fondov (ako zákonný rezervný fond, ktorý sa musí tvoriť v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti, a nedeliteľný fond, ktorý sa tvorí v družstve), alebo charakter dobrovoľný (vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutia valného zhromaždenia a pod.)
- hospodársky výsledok minulých rokov – vystupuje v podobe nerozdeleného zisku, teda zisku, ktorý nebol použitý na prídely do fondov alebo na dividendy a previedol sa do ďalšieho obdobia
- hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia – podlieha schvaľovaciemu konaniu obchodnej spoločnosti alebo družstva, preto sa do doby jeho rozdelenia eviduje na účte „hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní“. Časť z hospodárskeho výsledku bežného účtovného obdobia sa zvyčajne rozdeľuje aj mimo podniku vo forme dividend, podielov na hospodárskom výsledku a pod.
Cudzie zdroje
Medzi cudzie zdroje financovania podniku patria:
- rezervy – tvoria sa na vrub nákladov podniku (znižujú vykazovaný zisk). Rezervy predstavujú čiastky peňazí, ktoré bude musieť podnik v budúcnosti vydať, ide teda o budúce záväzky (napr. rezervy na opravy hmotného majetku, na úhradu kurzových strát a pod.). Z dôvodu záväzkov sú teda cudzími zdrojmi.
- dlhodobé záväzky – vystupujú vo forme záväzkov z obchodného styku po dobu dlhšiu ako 1 rok. Patria sem emitované obligácie, dlhodobé zálohy od odberateľov, dlhodobé zmenky na úhradu a pod.
- krátkodobé záväzky – predstavujú záväzky voči dodávateľom po dobu kratšiu ako 1 rok, krátkodobé zmenky na úhradu, krátkodobé zálohy od odberateľov, záväzky voči zamestnancom, voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia, voči spoločníkom, štátu a pod.
- bankové úvery a výpomoci – zahrňujú dlhodobé úvery s lehotou splatnosti dlhšou ako 1 rok, bežné krátkodobé úvery, úvery na eskontované zmenky, ako aj krátkodobé finančné výpomoci (emitované krátkodobé obligácie, komerčné cenné papiere a pod.)
Ostatné pasíva
Ostatné pasíva zachytávajú najmä zostatky výdavkov budúcich období, zostatky výnosov budúcich období a kurzové rozdiely.
Z hľadiska dlhodobej finančnej politiky podniku, ako aj úspešného realizovania investičnej politiky, je potrebné zabezpečiť pokrytie investičných nákladov zdrojmi vo vhodnej štruktúre. Optimálna štruktúra zdrojov závisí od mnohých faktorov: ekonomického postavenia podniku, kvality realizovaného podnikateľského zámeru, miery zhodnotenia vložených prostriedkov, pôsobenia časového faktora, pôsobenia a stability nepriamych nástrojov riadenia (hospodárskej politiky), ceny jednotlivých zdrojov investovania.
Investičná politika podniku musí byť založená na reálnom zdrojovom zabezpečení všetkých investičných projektov, ktoré podnik pripravuje na realizáciu.
V názoroch domácich autorov v tejto otázke nebadať ostré názorové rozdiely. Zahraniční autori nevenujú otázkam zdrojov veľkú pozornosť. Viac pozornosti venujú spôsobom ich efektívneho využitia. Vzhľadom na osobitosti slovenskej ekonomiky, ktorá v súčasnosti existuje v podmienkach nedostatku zdrojov financovania, je preto potrebné venovať pozornosť aj možnostiam ich získavania. Získanie zdrojov v našich podmienkach priamo závisí od ich ceny. Tabuľku 1 doplníme podrobnejšie.
V ďalších úvahách budeme peňažné prostriedky chápať ako:
1. Peňažné prostriedky v hotovosti na účte podnikateľského subjektu.
2. Peňažné prostriedky, ktoré nevystupujú ako hotovosť, ale ich možno k určitému termínu čerpať.
3. Majetok podnikateľského subjektu uložený v rýchlo likvidné forme,
ktorý možno do určitého termínu zmeniť za hotovosť, prípadne ho priamo použiť na úhradu materiálu, prác alebo služieb podľa potrieb podnikateľského subjektu.
Z vyššie uvedeného možno postrehnúť, že peňažné zdroje sú teda okamihovou veličinou a ich disponibilné objem a cenu možno stanoviť len k určitému konkrétnemu dátumu.
Z praktického hľadiska je potrebné upozorniť na negatívne pôsobenie „strát“, respektíve „oneskorení“, ktoré vznikajú pri hotovostných alebo bezhotovostných tokoch peňažných prostriedkov medzi podnikateľskými subjektmi nevynímajúc bankovú sústavu. Z týchto dôvodov je nevyhnutné pri úvahách o disponibilnom objeme peňažných prostriedkov zohľadňovať istý stupeň rizika a uvažovať o rezervách. Výška utváraných rezerv do značnej miery pôsobí na zvyšovanie hodnoty „zdražovanie“ peňažných tokov.
2.1 Vlastné zdroje investovania
Zdroje sa utvárajú priamo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou investora. Ďalej budeme stručne charakterizovať jednotlivé zdroje.
2.1.1 Zisk
Zisk je jedným z cieľov podnikateľskej činnosti. Jeho veľkosť možno vyjadrovať v rôznych formách – v absolútnej výške alebo v relatívnom vyjadrení. Nie je len zdrojom financovania rozvojových potrieb podniku, ale aj kritériom efektívnosti využívania výrobných faktorov a nástrojov stimulácie.
Charakteristickou črtou zisku ako zdroja je, že jeho budúci objem môžeme rôznymi spôsobmi významne ovplyvniť. Nevieme však presne odhadnúť jeho budúcu výšku. Aj preto je výhodné používať pri financovaní investícií aj ostatné zdroje.
Zisk sa vykazuje v účtovníctve podniku. Posledné novelizácie postupov účtovania a vykazovania pohybov v stave a štruktúre majetku v čase zaviedli jeho vykazovanie samostatne pre oblasť prevádzkovej činnosti, finančných činností a mimoriadnych výsledkov.