Autorotácia so zmenami dĺžky doklzu

Na to, aby ste dosiahli minimálne klesanie, musíte letieť rýchlosťou pre minimálne klesanie doporučenou výrobcom. Avšak táto rýchlosť pri niektorých nebezpečných situáciách nemusí byť vhodná na dosiahnutie zvoleného miesta pristátia. V praxi môže byť často potrebné značne zmenšiť rýchlosť, zmeniť smer letu, alebo použiť iné kombinácie zmeny rýchlosti a zatáčania, aby ste bezpečne pristáli na zvolenom mieste. Napr. Ak by malo byť miesto pristátia malá plocha v lese, budete musieť plne využiť manévrovacie schopnosti vrtuľníka v autorotácii, aby ste bezpečne pristáli.

Pokiaľ je vrtuľník na zemi, zmenšite výkon motora na voľnobeh, čo zabezpečí, že spojka, alebo zotrvačník pracuje správne a že sa motor nezastaví. Pre cvičenie si vždy vyberte priestor bez prekážok, aby ste mohli bezpečne pristáť, ak by bolo vaše pristátie dlhé alebo krátke.

Po kontrole vhodnosti plochy by mala nasledovať kontrola výšky, rýchlosti a prístrojov. Pred cvičením by ste si tiež mali zopakovať rýchlosti, otáčky rotora a minimálnu rýchlosť. Rýchlosť pre autorotáciu je približne 100 km/hod. (60 MPH = 52 KTS).

Maximálna rýchlosť autorotácie

Je to rýchlosť, ktorú by ste nemali prekročiť. Po prekročení tejto rýchlosti sa zväčší klesanie a značne sa zmenšia otáčky rotora. Všimnite si, že rýchlosť voči zemi je väčšia pri väčšom autorotačnom klesaní. Tiež si všimnite, že aj keď je klesanie väčšie, uletená vzdialenosť nad zemou je väčšia, než je pri menších autorotačných rýchlostiach.

Na začiatku cvičenia autorotácií v autorotačnom rozsahu vykonajte:

  • 1. Po ustavení vrtuľníka do letu cestovnou rýchlosťou oproti vetru, upozornite na to, že idete vykonávať cvičenie vetou: „Cvičné zlyhanie motora“. Potlačte páku kolektívu a zároveň zmenšite výkon motora na voľnobeh.
  • 2. Zároveň pákou cykliky upravte polohu vrtuľníka pre maximálnu rýchlosť autorotácie a udržujte smer nožným riadením.
  • 3. Periodicky kontrolujte otáčky rotora, obzvlášť v zákrutach a pákou kolektívu udržujte otáčky rotora v norme.
  • 4. Udržujte zvolenú rýchlosť až do zvoleného bodu, potom zmenšite rýchlosť na rýchlosť pre minimálne klesanie.
  • 5. Vyrovnajte vrtuľník a normálne pristaňte.

Rýchlosť vrtuľníka upravte na rýchlosť pre minimálne klesanie tak skoro, ako je to možné asi 60 m (200 stôp) nad zemou. Ak by ste udržiavali maximálnu rýchlosť autorotácie až do výšky podrovnania, toto bude omnoho prudšie než normálne a museli by ste podrovnávať dlhšie na to, aby ste vrtuľník ustavili do polohy pre normálne pristátie.

Predĺženie autorotačného doklzu

Ak Váš rozpočet je tzv. „krátky“, môžete ho predĺžiť pomocou páky kolektívu nasledovne: Mierne pridvihnete páku kolektívu a pomocou cykliky „dotlačíte“ vrtuľník pred zvolené miesto pristátia. Tento posuv je možný len na úkor straty otáčok nosného rotora. V tomto prípade sa Vám časová rezerva pre dokončenie pristátia výrazne skráti, čo je následkom straty kinetickej energie rotujúcich nosných plôch. Potom musíte znovu povoliť kolektív, aby ste si udržali zostatok otáčok pre bezpečné pristátie. Tento manéver je veľmi náročný a musíte neustále sledovať otáčkomer.

Pozor: Vrtuľník R 22 má relatívne malú kinetickú energiu a preto nevykonávajte predĺženie doklzu týmto spôsobom. Malo by to havarijné následky a uvádzame ho preto, že je ho možné v prípade potreby využiť pri skutočnej núdzovej situácii, ale za cenu poškodenia či zničeniam vrtuľníka.

Zmenšovanie autorotačného doklzu

Autorotačný dolet môžete zmenšiť dvomi metódami:

  • 1. zmenšením rýchlosti
  • 2. zatáčaním

Postupy pred vstupom do autorotácie sú rovnaké ako pri iných autorotáciách. Po vstupe do autorotácie zmenšite rýchlosť vrtuľníka pritiahnutím páky cykliky. Je možné vykonávať autorotáciu aj na malej rýchlosti, ale v tomto prípade sa rýchlosť klesania rapídne zväčší a je obtiažne riadiť zatáčanie vrtuľníka z dôvodu absencie efektu kýlovej chvostovej plochy. Počas autorotácie pri malej doprednej rýchlosti je dovolené letieť voči zemi zápornou rýchlosťou, ale nikdy nie voči vzduchu. Preto vždy udržujte aspoň minimálnu vzdušnú rýchlosť. Zvoľte si určitú zmenšenú rýchlosť, ktorá Vám umožní pristáť na zvolenom bode. Tento manéver budete vykonávať s Vašim inštruktorom pri rýchlosti asi 25 km/hod. (10 MPH = 13 KTS).

Všimnite si, že klesanie pri tomto type autorotácie je značne väčšie, ako pri autorotácii s minimálnym klesaním. Z tohto dôvodu je dôležité upraviť klesanie na minimálne, keď dosiahnete zvolené miesto pristátia. To Vám umožní bezpečne podrovnať a pristáť. Dbajte na to, aby ste sa počas autorotácií udržali v normálnych rozsahoch tabuľky výška-rýchlosť. Preto dodržiavajte rýchlosť pre minimálne klesanie, aby ste sa udržali mimo „vyšrafovaných oblastí“ bezpečnostného diagramu. Platí, že každé zväčšenie rýchlosti o 16 km/hod. (10 MPH = 8.6 KTS) si vyžaduje 30 m (100 stôp) výšky.

Na vrtuľníku R 22 je tento manéver nebezpečnejší než na iných typoch vrtuľníka a preto ho bežne nepoužívajte.

Zmenšovanie doklzu zákrutami

Je vždy možné zmenšiť doklz zatáčaním. Je to oveľa spoľahlivejšia a bezpečnejšia metóda ako predchádzajúca. Môžete si zvoliť 90o, 180o alebo dokonca 360o zákruty, aby ste pristáli na zvolenom mieste. Počas zatáčok pamätajte na to, že zvýšené zatáčanie rotorového disku môže zapríčiniť rapídne zväčšenie otáčok rotora. Dávajte pozor, aby neboli prekročené maximálne povolené otáčky rotora. Aby sa tak nestalo, môže byť potrebné pridvihnúť mierne páku kolektívu, ale pred pristátím ju znova povoľte, aby ste si zachovali určitú rezervu v otáčkach.

Okrem skrátenia doklzu zákrutami, zväčší sa aj klesanie, čo musíte brať do úvahy pri posudzovaní vzdialenosti k bodu pristátia. Klesanie v zákrutach pri určitých typoch môže dosiahnuť až 12.5 m/s (2500 stôp/min.). Váš inštruktor Vám predvedie, ako sa môžu líšiť autorotačné doklzy z rovnakého bodu a výšky v závislosti od použitej rýchlosti a manévrov. Z uvedených poznatkov vyplýva, že je vhodné zvoliť bližšiu pristávaciu plochu a skrátiť doklz, ako v konečnej fáze priblíženia nezvládnuť pristátie pre krátky rozpočet.

K tomu aby ste správne dokončili autorotáciu musíte urobiť nasledovné:

  • 1. Uviesť vrtuľník do autorotácie potlačením páky kolektívu na doraz, upraviť pákou cykliky jeho rýchlosť pre najmenšie klesanie a nožným riadením zabrániť zatáčaniu.
  • 2. Vybrať čo najväčšiu a najrovnejšiu plochu na pristátie, ak je to možné proti vetru.
  • 3. Všetkými možnými prostriedkami a technikami autorotácie dosiahnuť bezpečné pristátie na zvolenom mieste.
  • 4. Pristáť, alebo prejsť opäť do motorového stúpavého letu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *