Externé prostredie a jeho prognóza

Predvídanie vývoja externého prostredia

Je to ďalšia úloha analýzy externého prostredia. Metódami prognózovania sa zaoberá vedná disciplína – prognostika.

Prognóza a proces prognózovania.

Prognóza – ako výsledok prognózovania predstavuje kvalifikovanú predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov. Stanoví kvalitatívne a kvantitatívne parametre budúcich udalostí a termín ich vzniku. Jej účelom je znížiť mieru neistoty budúceho vývoja. Úlohou prognózovania je odhaľovanie možných budúcich príležitostí a hrozieb pre podnik.

Podľa časového horizontu prognózy členíme na (závisí od druhu podnikania a premenlivosti prostredia):

• dlhodobé: 10 – 20 rokov,
• strednodobé: 5 – 10 rokov,
• krátkodobé: do 5 rokov.

Možno zaujať postoj:

• zvnútra-von: objektom prognózovania sú podnikové aktivity najcitlivejšie na vonkajšie zmeny,
• zvonku-dovnútra: pohľad na mnoho oblastí vonkajšieho prostredia, ktoré nemusia súvisieť so skúmaným podnikaním.

Predvídanie a adaptácia v nestálom externom prostredí

Dva prístupy v strategickom myslení:

• predvídanie budúcnosti
  • príznačný pre západnú Európu a USA,
  • je rigorózny, analytický a kvantitatívny,
• vymýšľanie budúcnosti
  • príznačný pre východnú Áziu,
  • je subjektívny, stavia na intuícii, tušeniach a originálnych nápadoch,
  • je tvorivý, chce vytvárať ideál.

Budúcnosť sa javí ako súbor možností od známeho k neznámemu. Štyri úrovne budúcnosti:

1. Jednoznačná budúcnosť – typická pre zrelé odvetvia s ustálenou konkurenčnou štruktúrou.
2. Variantná budúcnosť – súbor diskrétnych scenárov a neistota, že niektorý z nich nastane. Príznačný pre dozrievajúce odvetvia a/aj regulované legislatívnymi zásahmi.
3. Spojitá budúcnosť – prelínajúce sa scenáre. Typické pre podniky vo vznikajúcich a rastúcich odvetviach alebo podniky vstupujúce na nové trhy.
4. Nepredvídateľná budúcnosť – neurčitá a jej hybné sily sa nedajú kvantifikovať ani definovať. Typické pre vznikajúce odvetvia. Pre prostredia s nestabilitou.

Podnik na základe vonkajšej miery neistoty a vnútorných ambícií môže zaujať niektorý z navzájom sa vylučujúcich postojov:

• pasívny – ľahostajný k podnetom vonkajšieho prostredia,
• reaktívny – s oneskorením reaguje na vonkajšie zmeny. Je to stratégia trvalého zaostávania,
• preaktívny – vopred sa zabezpečuje a poisťuje voči negatívnym dôsledkom vonkajších zmien,
• vyčkávací – v stave pohotovosti a pripravuje sa na vhodný okamih využitia príležitostí,
• adaptačný – rýchlo a pružne reaguje na príležitosti na existujúcich trhoch takmer v reálnom čase,
• tvorivý – iniciatívny pri zrode a rozvoji nového odvetvia. Je to priekopník.

Výber vhodného postoja podniku k vonkajšiemu prostrediu je podmienený nielen štyrmi úrovňami budúcnosti, ale podstatnú úlohu zohráva aj životný cyklus odvetvia.

Odvetvie vo fázach:

• vzniku – tvorivý postoj,
• rastu a dozrievania – vhodný pre adaptačný a vyčkávací postoj,
• zrelosti – preaktívny a reaktívny postoj,
• zániku -pasívny postoj.

Externé riziko poznáme:

• symetrické riziko: výnosy a straty budú značné a rovnako veľké. Podniky s tvorivým postojom,
• nesymetrické riziko: veľké výnosy a malé straty. Vyčkávacie aj priekopnícke stratégie,
• malé alebo žiadne riziko: opatrenia vhodné a užitočné vo väčšine situácií. Dôležitou súčasťou akejkoľvek stratégie.

PROGNOSTICKÉ METÓDY

Matematicko-štatistické metódy:

• spracúvajú rozsiahly súbor údajov kvantitatívnej povahy,
• predpokladá sa, že zákonitosti minulého a súčasného obdobia budú platné aj v budúcnosti,
  čo sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou.

Heuristické metódy:

• založené na výpovedi experta (odborné vzdelanie, prax,..),
• Nachádzajú uplatnenie v oblastiach, kde budúci vývoj nemožno odvodiť z minulosti.

Matematicko-štatistické a heuristické metódy prognózovania.

MATEMATICKO-ŠTATISTICKÉ METÓDY

1. Extrapolačné metódy
   1. Jednoduchá extrapolácia
   2. Analytická extrapolácia
      1. Metóda rozkladu faktorov vývoja
      2. Metóda vedúceho trendu
      3. Metóda obalovej krivky
2. Ekonomicko-matematické modelovanie

1. Extrapolačné metódy:

Sú založené na predlžovaní uplynulých vývojových tendencii do budúcnosti, ak je možné ich vyjadriť matematickou funkciou a graficky znázorniť. Odporúča sa použiť podľa konkrétnych prípadov exponenciálne, parabolické a logistické funkcie.

Aa. Jednoduchá extrapolácia

Založená na predpoklade, že v budúcnosti budú platiť rovnaké podmienky ako v minulosti. Táto metóda je najmenej dokonalým spôsobom predlžovania trendov a používa sa ako predbežná informácia o budúcom vývoji.

Ab. Analytická extrapolácia

Je založená na odhaľovaní a analýze kauzálnych vzťahov ovplyvňujúcich minulý a budúci vývoj objektu prognózy. Podľa spôsobu identifikácie podmienok vývoja sa rozlišujú tieto metódy:

• metóda rozkladu faktorov vývoja,
• metóda vedúceho trendu,
• metóda obalovej krivky.

2.Ekonomicko-matematické modelovanie

Je založené na zostavení modelu zložitého problému a nájdení optimálneho variantu. Pri voľbe variantu sa používajú: metódy lineárneho a dynamického programovania, metódy teórie hier, simulácie …

HEURISTICKÉ METÓDY

• delfská metóda
  • zhromažďuje, systematicky triedi a spresňuje názory expertov na objekt prognózy,
  • základom je anonymita respondentov a spätná väzba informácií,
  • je vhodná najmä na prognózovanie širokej a viacodborovej problematiky.
• brainstorming
  • je systematicky vedená rýchla diskusia medzi expertmi rôznej odbornosti s cieľom podnietiť nové riešenia, ktoré sa týkajú vopred zvoleného problému,
  • k hlavným prednostiam metódy patrí pomerne vysoká rýchlosť získavania výsledkov a pomerne malá organizačná a finančná náročnosť.
• Brainwriting
  • metóda odvodená od brainstormingu,
  • organizuje sa podobným spôsobom, ale diskusia prebieha výlučne písomnou formou,
  • účastníkom písomnej diskusie sú predložené formuláre s rovnakou témou na riešenie ,
  • formuláre môžu obiehať medzi expertmi v niekoľkých kolách.

• metóda scenára
  • logicky a chronologicky opisuje vývojové etapy objektu prognózy, ukazuje, ako sa môže budúci stav vyvinúť zo súčasnej situácie,
  • scenár vychádza zo skutočnosti, že budúcnosť je neznáma a nedá sa s istotu predpovedať,
  • scenár rozpráva príbeh, v ktorom sa objavujú kombinácie budúcich situácií aké môžu skutočne nastať a zároveň počíta aj s príchodom prelomových zmien, na ktoré sa treba pripraviť.
• morfologická analýza
  • ako hlavný metodický nástroj sa používa morfologická matica
  • slúži na systematickú a úplnú dekompozíciu riešeného problému na elementárne prvky.
• synektická metóda
  • je založená na predpoklade, že pravdepodobnosť úspešného vyriešenia problému sa zvyšuje pochopením emocionálnych a iracionálnych zložiek tvorivého procesu, ktoré sú považované
    za dôležitejšie než intelektuálne a racionálne prvky.