Japonský manažment vychádza z dvoch koreňov:
1. zdroj japonského manažmentu – japonský
– konfucionizmus – skupinová harmónia, skupinové ciele sa presadzujú pred individuálnymi.
– budhizmus – prekonanie seba samého
– šintoizmus – spolupatričnosť so svojím národom
2. zdroj japonského manažmentu = zapadny manažment, proamerický
-preberanie cudzích poznatkov a ich včleňovanie do systémov
– pred 1. svetovou vojnou čerpali veľa z Taylorizmu, Fordizmu a Toyotizmu.
– po 2. svetovej vojne si Japonci najali 3 známych manažérov, ktorí ich mali učiť:
DEMING – otázky riadenia kvality výroby a výrobku, kvalita ako vrcholový ciel spoločnosti
JURAN – systém zásobovania Just In Time, menšie náklady na skladovanie
just in time
- minimalizácia zásob
- znižovanie nákladov na zásoby
- zvyšovanie produktivity práce
- zvyšovanie kvality výroby
3.základné charakteristiky japonského manažmentu =
celoživotne vzdelávanie
- najme pre veľké firmy, ktorá firma prepusti svoje diéta,
- zaručenie prace do dôchodku a tým zabezpečená istota
- zabránia uniku technológie ku konkurencii
- manažéri menej mobilní ako na západe
odmeňovanie
- vek pracovníka
- schopnosti pracovníka
postavenie odborov
- kratší pracovný čas
Ringi systém
Základom japonského manažmentu je Ringi systém, ktorý je charakteristický riadením zdola nahor. Právomoc vo firmách je centralizovaná, každý zamestnanec má právo a aj povinnosť predkladať zlepšovacie návrhy a zároveň informovať vrcholových manažérov o všetkých svojich rozhodnutiach a vyžiadať si na ne súhlas.
rin – predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas
gi – uvažovanie a rozhodovanie o návrhu
Americký manažment
Teória manažmentu zaznamenala po 2. svetovej vojne prudký rozvoj. Už nebola len doménou USA, ale začali do nej prenikať nové smery. Do rozvoja teórie manažmentu sa zapojili i krajiny Európy a Japonsko. Zapojenie sa nových krajín výrazne prispelo ku skvalitneniu manažmentu.
V USA sa po 2. svetovej vojne rozvinulo niekoľko významných smerov teórie manažmentu. Medzi najdôležitejšie prístupy, ktoré ovplyvnili vývoj amerického manažmentu až po súčasnosť môžeme zaradiť:
Porovnávanie japonského a amerického manažmentu
| JAPONSKÝ MANAŽMENT | AMERICKÝ MANAŽMENT |
| 1. kolektivizmus | 1. individualizmus |
| 2. celoživotné zamestnanie | 2. striedanie zamestnania |
| 3. postup závislý od veku | 3. postup závisí od schopností |
| 4. celostný záujem o zamestnanca ako o človeka | 4. segmentovaný záujem |
| 5. ringi systém | 5. top down systém |
| 6. mzdový systém závislý od veku | 6. mzdový systém závisí od výkonov a schopností |
| 7. tendencie k centralizácii | 7. decentralizácia |
| 8. kolektívne rozhodovanie | 8. individuálne rozhodovanie |
| 9. veľa malých zmien | 9. málo, ale zásadných zmien |
V Japonsku je rozhodovanie veľmi špecifické. Väčšina rozhodnutí sa koná zdola – nahor. Každý zamestnanec alebo vedúci aj na tom najnižšom stupni riadenia môže prísť kedykoľvek s nápadom či myšlienkou a pošle ho na posúdenie ľuďom, ktorých sa bude prijaté rozhodnutie týkať. Japonci sa snažia odstrániť aj tú najmenšiu disharmóniu a nesúlad.
Americký manažér postupuje pri rozhodovaní úplne opačne. Má presne vymedzenú právomoc a zodpovednosť. Rozhodnutia prijíma veľmi rýchlo buď sám, alebo spolu s malou skupinou spolupracovníkov. Realizácia rozhodnutia trvá oveľa dlhšie, je treba presvedčiť zamestnancov o správnosti rozhodnutia a o potrebnosti zmeny. Je bežné, že pri realizácii vznikajú vynútené kompromisy. Bežne vznikajú i priame konflikty medzi zástancami rôznych názorov, ale je prijatý názor, ktorý podporuje väčšina zodpovedných vedúcich.
Kontrola v Japonsku je založená najmä na kolektíve. Za výsledky je zodpovedný kolektív. Zamestnanci sa navzájom strážia, pretože skupina, ktorá by mala často chybné výrobky by strácala prestíž v rámci podniku. Jednotlivec nie je z chyby osobne obviňovaný.
V USA je za chybný výrobok zodpovedný konkrétny jednotlivec. Ak manažér alebo zákazník pri reklamácii objaví chybu, tak je zodpovedný za ňu človek, ktorý výrobok vyrobí, označí ho svojím menom alebo značkou.
Poznatky japonského manažmentu dokázali následne výrazne ovplyvniť aj americké prístupy najmä v oblasti vnímania a dosahovania kvality, ktorej japonské firmy venovali mimoriadnu pozornosť.