Manažér versus vodca

Na jednej strane existuje vedúci, ktorý má charizmu, na druhej strane existuje vedúci, ktorý ju nemá. Ktorá z týchto dvoch osobností je pre organizáciu prospešnejšia?

  • Manažér – predstavuje štruktúrovanejší, kontrolovanejší, úspornejší prístup. Je to analytik, pri svoje práci veľa kalkuluje a predstavuje, usporí dane, štrukturuje problémy.
  • Vodca (leader) – predstavuje tvorivejší a experimentálnejší prístup. Je vizionár, vysoko flexibilný.

Každý z nás disponuje kombináciou určitých manažérskych a vodcovských schopností, ale každý jednotlivo preferuje určitý aspekt – buď vodcovstvo alebo manažérstvo.

Rozdiely medzi manažérom a vodcom je možné zhrnúť do niekoľkých bodov

1. stratégia

  • manažér je znepokojený problémami podniku, ktoré môžu ohroziť stratégiu podniku, kým vodca nielenže víta problémy, on ich dokonca vyhľadáva a tvrdí, že problémy udržiavajú organizáciu v aktivite

2. organizačná kultúra

  • manažér využíva techniku MBO (management by objectives), kým vodca využíva techniku MBWA (management by walking around), t.j. rozpráva sa s ľuďmi a uprednostňuje neformálny styk s ľuďmi
  • manažér uprednostňuje kontrolu, kým vodca uprednostňuje podporu

3. prístup k zmenám

  • manažér túži po stabilite a snaží sa kopírovať úspechy iných, kým vodca zakladá nové trendy a nepotrebuje stabilitu
  • manažér fixuje a dáva veci na miesto, kým vodca neustále niečím v organizácii hýbe, odstraňuje či uvoľňuje
  • manažér preferuje kompromisy, kým vodca sa nebojí polarizácie ľudí a extrémov
  • manažér plánuje kvôli zmene, kým vodca experimentuje so zmenou

4. individuálny štýl

  • manažér je skeptik, kým vodca je ohromný optimista vo všetkom, čo v organizácii prebieha
  • manažér tvrdí, že všetko je záležitosťou vedy, kým vodca tvrdí, že všetko je záležitosťou umenia
  • manažér hovorí „dajte mi povinnosti, ktoré mám vykonať“, kým vodca hovorí „dajte mi ideály, ktoré mám realizovať“

5. výsledky

  • manažér chce materiálne výsledky, kým vodca sa usiluje o nemateriálne výsledky

HISTÓRIA

  • 40. roky – Max Weber – zaviedol do problematiky pojem charizmy. Charizmatickí lídri zakladajú organizácie a potom odovzdávajú vedenie byrokratom a profesionálom, ktorí ju budú spravovať.
  • 50. roky – Douglas McGregor a jeho teória XY
  • 70. roky – Zalezník z Harvardu poukazuje na rozdiely medzi manažérom a lídrom a spôsobil tým, že sa o manažéroch uvažuje ako o lídroch.
  • 80. roky – Zalezníkové myšlienky mali taký vplyv, že toto obdobie znamenal boom literatúry o tejto problematike a vo výskumoch, ktorých výsledkom je, že sa vyžaduje vodcovstvo a zatracuje sa manažér. Do tohoto obdobia spadá aj kniha „Hľadanie stratenej dokonalosti“. Iba zopár autorov-skeptikov upozorňuje na zlé stránky lídra: „Manažéri robia veci správne a lídri robia správne vedenie.“
  • 90. roky – ochabnutie vodcovstva, líder sa prestáva idealizovať. Úplné vytriezvenie spôsobil článok, v ktorom bolo uvedené: „Vodca nemanipuluje s ľuďmi, ak nie sú kontrolovaní; môžu vykoľajiť seba i celú organizáciu zo správneho smeru. Vodcovia neoslovujú kreatívnych ľudí a s rastom participácie tu klesá i význam lídra.“ Drucker tvrdí: „Je potrebné integrovať priority manažéra a vodcu a dávať do kopy inovácie so stabilitou a poriadok s flexibilitou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *