Pozorovanie je bežná životná činnosť – v priebehu dňa človek neprestajne pozoruje množstvo vecí okolo seba. Vedecké pozorovanie však má iný účel, obsah, priebeh a výsledky. Základné vlastnosti vedeckého pozorovania sú (1):
- plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú stanovené vopred, spôsob pozorovania je presne určený, vyskúšaný a nacvičený,
- systematickosť – pozorovanie sa neuskutočňuje živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo intervale,
- objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou.
Štruktúrované pozorovanie
Priame pozorovanie
Pri priamom pozorovaní by mal pozorovateľ zaujať také stanovisko, aby čo najmenej rušil pozorované osoby, či činnosti.
Nepriame pozorovanie
Pri nepriamom pozorovaní sa priebeh činností zaznamenáva na audiozáznamy, videozáznamy, či do písomných protokolov. Záznam je výhodný v tom, že je možné opakovateľné pozorovanie. Odbúrava sa tým stres, ktorý je kladený na pozorovateľa pri priamom pozorovaní. Nahrávky je možné archivovať a tiež použiť ich aj s odstupom času. Samozrejme nevýhodou je, že pozorovateľ nezíska priamy kontakt s pozorovanou realitou. Zvukový záznam alebo videozáznam sa môže v prípade potreby previesť do písomnej podoby – protokolu z pozorovania. (2)
(1)http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/pozorovanie.php?id=i11
(2)Švec, 1998