Posudzovanie spôsobilosti pracovníka pre profesiu

Posudzovanie pracovníka je psychologicky závažné (Štikar, J., Rymeš, M., Riegel, K., Hoskovec, J., 2003). Je to spôsobené tým, že posudzovanie miery vhodnosti každého z pracovníkov je porovnaním povahy pracovného miesta s požiadavkami na osobnostné charakteristiky pracovníka, akými sú vedomosti, znalosti a ďalšie vlastnosti, ktoré sú nekvantifikovateľné a teda nemerateľné. Je preto potrebné si vopred stanoviť isté kritériá, podľa ktorých sa bude postupovať. Je nutné určiť požiadavky obsadzovaného pracovného miesta na odbornú spôsobilosť pracovníka, stanoviť na základe čoho bude táto odborná spôsobilosť posudzovaná, stanoviť kritériá úspešnosti práce, stanoviť tímové, útvarové a celoorganizačné kritériá žiaducich rysov osobnosti pracovníka, stanoviť faktory a metódy, ktoré použijeme k zisteniu a predvídaniu týchto rysov u pracovníka a získať dostatočné množstvo informácií (Koubek, J., 2001).

Pripravenosť pracovníka pre vykonávanie určitej funkcie závisí nielen od ovládania profesijných nárokov, ale aj od pripravenosti prijímať spoločenské zámery, pričom musí pracovník zaujať spoločenskú pozíciu adekvátnu k jeho výkonovým aktivitám a ich hodnotovému obsahu. V práci sa prejavujú a utvárajú všetky znaky ľudskej činnosti, psychické procesy a vlastnosti, a tak môžu aj záujmy vplývať na výkon funkcie. Jedným zo spôsobov, ako zistiť či sú záujmy v súlade s profesiou, je porovnanie záujmového profilu úspešných pracovníkov, ktorý má určité typické znaky, so záujmovým profilom jednotlivcov.

Základom predurčujúcim úspešné zvládnutie pracovných požiadaviek sú niektoré interindividuálne rozdiely v jednotlivých znakoch a vlastnostiach ľudí, ale môžu byť naopak aj základom zlyhania pracovníka (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972). Pre dobrý pracovný výkon je nevyhnutná identifikácia zamestnanca s pracovnými úlohami v spojení s jeho úsilím (Kachaňáková, A. a kol., 2007). Vo všeobecnosti úspešnosť pracovnej činnosti ako aj zamestnanca samotného „vyžaduje splnenie objektívnych aj subjektívnych podmienok obsiahnutých v profesiograme danej profesie s vymedzeným psychologickým profilom a osobnostnými predpokladmi daného pracovníka.

Vyjadrením optimálneho stupňa zhody medzi psychologickým profesiogramom danej pracovnej činnosti a psychickou zdatnosťou a pripravenosťou pracovníka je psychická pracovná spôsobilosť. Chápeme ju ako porovnanie požadovaných psychických vlastností, schopností, predpokladov na prácu, resp. danú profesiu s ich reálnym výskytom, ktoré u zamestnanca zisťujeme a posudzujeme psychologickými metódami“ (Szarková, M., 2009, s.120).

Problematika zaraďovania pracovníkov do pracovného procesu sa týka náboru, preraďovania, povyšovania, prijímania a výberu nových zamestnancov, poverovania pracovnými úlohami, zaraďovania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a poradenstva pre voľbu povolania. Okrem triedenia je dobré brať do úvahy aspekt schopností, záujmov, motivácie a osobnosti. Táto problematika umožňuje uplatniť takmer všetky spôsoby analýzy práce podľa typu profesionálnej činnosti (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).

Pri posudzovaní psychickej spôsobilosti pre prácu je nutné prihliadať na možnosť ďalšieho vývinu psychických predpokladov, v nadväznosti na odborné, fyzické a sociálno-ekonomické charakteristiky pracovníka, ktoré sú v súčasnosti častým predmetom psychodiagnostiky pri prijímaní ľudí do organizácii (Szarková, M., 2009). „Na základe bilancovania reálneho pracovného potenciálu, s ktorým podnik disponuje a požadovaného z hľadiska prijatých cieľov, možno programovo rozvíjať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu, tvorivosť, motiváciu, kooperatívnosť a ďalšie charakteristiky u každého zamestnanca“ (Kachaňáková, A. a kol, 2007, s.128).

Skúmanie vlastností vyžaduje porovnanie dvoch druhov dát: individuálnych premenných (nazývaných tiež prediktory) s kritériami úspešnosti. Zisťovanie korelácií medzi osobnostnými rysmi a úspešnosťou v pracovnej činnosti je veľmi náročné a ťažko kontrolovateľné, čo spôsobuje nejednotnosť výsledkov. Mnohí autori sa preto radšej snažia zistiť, ako všeobecne niektoré profesie formujú osobnosť a motiváciu človeka. Je dokázané, že práca, resp. rola, ktorú človek vo svojom povolaní zastáva, formuje niektoré charakteristické rysy osobnosti, no na druhej strane osobnosť zase podmieňuje správanie jedinca v pracovnej roli.

Poznateľnosť osôb je u každého individuálna. Hodnotiace postoje sa najviac zhodujú, keď niektoré osobné znaky jedinca nápadne vystupujú do popredia. V iných prípadoch sa musí hodnotiaci postoj opierať o dlhodobejšiu analýzu správania v rôznych situáciách. Aj za týchto podmienok však bývajú hodnotenia veľmi rozdielne (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥