Čo je účtovníctvo?
Účtovníctvo predstavuje relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o jej výsledku. Účtovníctvo je podnikovou disciplínou, slúži ako nástroj riadenia podniku. Informácie musia byť:
- relevantné
- objektívne
- včasné a aktuálne
- zrozumiteľné
- porovnateľné
Finančné účtovníctvo
Finančné účtovníctvo má právne stanovený obsah a formu. Cieľom finančného účtovníctva je podávať verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku. Slúži pre výpočet dane z príjmov. Slúži aj pre externých užívateľov. Finančné účtovníctvo delíme na:
- bežné finančné účtovníctvo – účtovné zápisy vedieme v priebehu účtovného obdobia
- účtovné výkazy – účtovná závierka – súvaha, výkaz ziskov a strát, príloha
Manažérske účtovníctvo
Manažérske účtovníctvo nemá právne stanovený obsah a formu. Jeho údaje slúžia pre interné potreby podniku, sú menej spoľahlivé ako finančné účtovníctvo. Manažérske účtovníctvo delíme na:
- nákladové účtovníctvo – náklady na výrobky
- kalkulácie – ceny, predbežná, výsledná
- plánovanie a rozpočtovanie
- finančná kontrola
- vnútorná kontrola – controlling
Predmet účtovníctva
Predmetom účtovníctva je zobrazenie stavu a zmeny stavu majetku, záväzkov, vlastného imania, nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť v účtovníctve zobrazené v tom období, s ktorím vecne a časovo súvisia. Účtovným obdobím je kalendárny rok.
Funkcie účtovníctva
Medzi hlavné funkcie účtovníctva patrí:
- dokumentačná funkcia – účtovníctvo eviduje majetok a záväzky
- informačná funkcia – informácie využívajú vlastníci, manažéry, zákazníci, finančný veritelia, dodávatelia, zamestnanci, vláda, verejnosť, konkurenčné podniky
- kontrolná funkcia – slúži pre hodnotenie hospodárnosti a rentability
- rozhodovacia funkcia – účtovníctvo je základňou pre rozhodovanie
Právne normy v účtovníctve
Účtovníctvo je upravené právnymi normami po formálnej a vecnej stránke:
- zákony a vyhlášky vydávané štátom – obchodný zákonník (513/91Zb), podnikatelia sú povinný viesť účtovníctvo a to v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zvláštny zákon. Zákon o účtovníctve 563/91Zb. Opatrenia ministerstav financií SR – účtovná osnova, postupy účtovania pre podnikateľov
- daňové a iné predpisy – občiansky zákonník, zákon o zamestnanosti
- všeobecne uznávané účtovné zásady národné i medzinárodné účtovné zásady (IAS)
Spôsoby účtovania
Poznáme tieto spôsoby účtovania:
- účtovanie príjmov a výdavkov – zisk sa určí ako rozdiel príjmov a výdavkov
- jednoduché účtovníctvo – eviduje sa majetok, záväzky a hospodárske operácie, zisk sa zisťuje porovnaním vlastného imania na začiatku a konci účtovného obdobia
- podvojné účtovníctvo – predmetom sú všetky skutočnosti, zaznamenávajú sa chronologicky v denníku a systematicky na účtovnej knihe
Účtovné jednotky
Účtovnou jednotkou sú všetky právnické osoby a tie osoby, ktoré podnikajú a na daňové účely preukazujú výdavky vynaložené na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov.
V sústave jednoduchého účtovníctva účtujú:
- podnikatelia o ktorých ustanovuje osbitný zákon (živnostníci)
- ostatné fyzické osoby, ktoré preukazujú výdavky na daňové účely (lekári, právnici)
- príspevkové organizácie, ktorých ročný objem výdavkov nepresahuje zákonom stanovenú výšku
- politické strany a hnutia, občianske združenia, nadácie – ak nepodnikajú a ich príjmy v predchádzajúcom roku boli nižšie ako zákonom stanovená hranica
- cirkve a náboženské spoločnosti, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ nepodnikajú
Právnické osoby vedú účtovníctvo od dňa vzniku do dňa zániku. Fyzické osoby vedú účtovníctvo po celý čas podnikania. Účtovná jednotka vedie účtovníctvo za podnik ako celok.
Požiadavky kladené na účtovníctvo
Požiadavky kladené na účtovníctvo:
- úplnosť
- preukázateľnosť – vedieť doložiť dokladmi
- správnosť – na základe účtovnej osnovy dodržiava sa usporiadanie položiek závierky
- stálosť – v priebehu účtovného obdobia sa nesmú meniť spôsoby oceňovania, postupy odpisovania, účtovania, usporiadanie položiek účtovnej závierky, ich obsahové vymedzenie a postupy na vykonanie konsolidácie účtovnej závierky
Účtovné zásady
Účtovné zásady:
- základné – tvoria teoretickú základňu účtovníctva. Najvyššou zásadou účtovníctva je zásada vecného a pravdivého zobrazenia reálnej finančnej situácie podniku
- vyhlásené – všeobecne záväzné, vydávajú ich neštátne záujmové inštitúcie
- nevyhlásené – nemajú všeobecnú záväznosť
Uznávané účtovné zásady:
- zásada účtovnej jednotky
- zásada merania pomocou peňažnej jednotky – všetky javy v účtovníctve sa oceňujú v peniazoch
- zásada oceňovania v historických cenách – aktíva sa evidujú v obstarávacích cenách
- zásada neobmedzenej doby trvania podniku – ráta sa z tým, že podnik bude existovať naďalej
- zásada stálej kúpnej sily peňažnej jednotky – účtovníctvo neberie do úvahy infláciu
- zásada vymedzenia momentu realizácie (realizačný princíp) – výnosy sú uznané v období, keď dôjde k plneniu dodávky a nie prijatím úhrady za dodávku
- zásada vecného a časového priraďovania nákladov výnosom – do účtovného obdobia kde sú zaúčtované výnosy sa zaúčtujú aj náklady
- zásada aktuálnosti – hospodársky výsledok je rozdiel medzi výnosmi a celkovými nákladmi
- zásada objektívnosti informácií
- zásada opatrnosti – v účtovných výkazoch sa vykazujú možné i keď neisté straty, ale nie možné i keď neisté zisky
- zásada konzistencie – údaje sú porovnateľné
- zásada významnosti informácií
- zásady pre používanie opravných položiek
- opravné položky sa tvoria len k materiálu, nie k záväzkom
- tvoria sa na ťarchu nákladov, rozpúčťajú sa v prospech výnosov
- tvoria sa pri dočasnom znížení hodnoty majetku
- zásada zákazu kompenzácie – v účtovníctve sa nesmú kompenzovať náklady s výnosmi a majetok so záväzkami
- súvsťažnosť – jednotlivé hospodárske operácie nemožno účtovať ľubovolne, ale len na účty jednoznačne určené
- podvojnosť – každý účtovný prípad účtujeme na 2 účty, 2 rôzne strany a v rovnakej sume
Účtovná osnova
Účtovná osnova je sústava syntetických účtov zo záväzným číselným a slovným označením usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu. Vydáva ju MFSR. Je založená na desiatkovom princípe, 10 účtovných tried. Každá účtovná trieda môže mať 10 účtovných skupín. Každá účtovná skupina môže mať 10 syntetických účtov: XXX – syntetický účet – účtovná skupina – účtovná trieda (UT)
- Účty aktív – stav a zmeny stavu majetku
- Účty pasív – stav a zmeny zdrojov majetku
- Súvahové účty – 0 – 4 (trieda)
- Výsledkové – jednotlivé hospodárske operácie
- Účty nákladov – UT 5
- Účty výnosov – UT 6
- Podsúvahové účty – nedodržiava sa podvojnosť
- Záväzkové účty – len při otváraní a uzatváraní účtovníctva
- Skupinové účty – účty, ktoré majú na treťom mieste 0, môžu ich používať len účtovné jednotky, ktoré nemajú overené účtovníctvo audítorom
- Súvsťažné účty – dvojica účtov, na ktorú je zaúčtovaný účtovný prípad
- Syntetické účty – sú dané účtovnou osnovou
- Analytické účty – sa vytvárajú ku konkrétnemu syntetickému účtu a rozvádzajú údaje na syntetickom účte
Účtovná jednotka si na začiatku účtovného obdobia zostavuje účtovný rozvrh v ktorom uvedie len tie syntetické účty podľa účtovnej osnovy pre ktoré má obsahovú náplň. V účtovnom rozvrhu sa uvedú všetky analytické účty. V priebehu roka je možné účtovný rozvrh dopĺňať.
Účtovné zápisy a účtovné doklady
Účtovné zápisy zaznamenávajú účtovné prípady v účtovných knihách. Môžme ich opravovať, ale tak aby bolo vidno pôvodný zápis. Poznáme 4 druhy opráv:
- preškrtnutie (prečiarknutie) chybného zápisu
- úplné storno – ak sme zaúčtovali na zlé účty
- čiastočné storno – ak sme účtovali na dobrý účet, ale vyššiu sumu
- doplnkový zápis – ak sme účtovali na dobrý účet, ale nižšiu sumu
Formálna správnosť – či bolo dodržaná podvojnosť (zaúčtovanie MD a D):
- kontrola číselnej zhody medzi časovými a syntetickými zápismi
- kontrola číselnej zhody medzi údajmi syntetickej a analityckej evidencie
Vecná správnosť – inventarizácia (zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov, porovnávame ho s údajmi z účtovníctva, vyčísľujeme rozdiely, príčiny rozdielov a inventarizačné rozdiely musíme zaúčtovať). Inventúra môže byť fyzická alebo dokladová. Účtovný doklad je prvotný záznam hospodárskej operácie.
Účtovné doklady podľa obsahu delíme na:
- externé (faktúra, príkaz na úhradu)
- interné (príjemka, výdajka)
- operačné
- jednotlivé
- súhrné, zberné (hromadný príkaz na úhradu, zberná faktúra)
Účtovné knihy
V sústave podvojného účtovníctva:
- denník – účtujeme chronologicky
- hlavná kniha – účtujeme systematicky
- knihy analytickej evidencie – rozvádza údaje hlavnej knihy
V sústave jednoduchého účtovníctva:
- peňažný denník
- kniha pohľadávok a záväzkov
- kniha sociálneho fondu
- pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch s pracovno právnych vzťahov
Úschova účtovných písomností:
- účtovný archív v ktorom sú všetky účtovné písomnosti, ktoré sa momentálne nepoužívajú na bežné účtovanie
- vedie sa archívna kniha.
- po uplynutí archivačnej lehoty sa písomnosti skartujú
Bilančný princíp
Bilančný princíp hovorí, že na majetok podniku môžme uplatniť dvojaký pohľad.
- Ako na formy majetku – aktíva
- Ako na zdroje krytia majetku – pasíva (kapitál)
Viac sa o majetku dočítate na stránke Dlhodobý a krátkodobý majetok podniku.
Súvaha
Súvaha (bilancia) je prehľadná a usporiadaná forma peňažného vyjadrenia majetku podľa druhov, podľa zdrojov s ktorých majetok pochádza k určitému dňu. Druhy súvah:
- externá súvaha – určená na zverejnenie:
- riadna súvaha – ročná súvaha – konečná, k poslednému dňu účtovného obdobia, je súčasťou účtovnej závierky.
- individuálna súvaha – zostavuje ju podnik sám za seba
- konsolidovaná súvaha – zostavujú ju podiky v skupine
- mimoriadna súvaha – zostavuje sa nepravidelne:
- otváracia súvaha – zostavuje sa ku dňu vzniku účtovnej jednotky, neobsahuje hosp. výsledok
- likvidačná súvaha – ku dňu vstupu do likvidácie, ku dňu vuhlásenia konkurzu, ku dňu vyrovnania
- riadna súvaha – ročná súvaha – konečná, k poslednému dňu účtovného obdobia, je súčasťou účtovnej závierky.
- interná súvaha – len pre potreby podniku v rôznych časových intervaloch (informatívne súvahy):
- polročné súvahy
- štvrťročné súvahy
- mesačné súvahy
Oceňovanie v účtovníctve
Oceňovaním v účtovníctve rozumieme spôsoby vyjadrovania jednotlivých zložiek majetku v peňažných jednotkách. Hodnota je súhrn vlastností statku, schopná uspokojiť ľudskú potrebu. Cena – hodnota statkov vyjadrená v peniazoch. Úlohy oceňovania:
- oceňovanie pri obstaraní hospodárskych prostriedkov
- oceňovanie podnikových výkonov určených pre trh
- oceňovanie pre potreby vykázania stavu majetku a hospodárskeho výsledku
- oceňovanie pre potreby zdaňovania
Zásady a princípy pri oceňovaní v účtovníctve:
- realizačný princíp
- princíp aktuálnosti
Druhy cien
Ceny minulosti:
- cena obstarania (cena za ktorú bol majetok obstaraný bez nákladov súvisiacich z obstaraním)
- obstarávacia cena (cena za ktorú bol majetok obstaraný vrátane nákladov súvisiacich z obstaraním, OC = Co + N)
- cena výrobná (používa sa pre majetok obstarný vlastnou činnosťou, obsahuje všetky priame a nepriame výrobné náklady, neobsahuje právnu a odbytovú réžiu)
- vlastné náklady (používa sa pre majetok obstarný vlastnou činnosťou, pozostáva zo všetkých priamych a nepriamych nákladov).
Ceny prítomnosti:
- trhová cena (je výsledkom dohody dopytu a ponuky, je to momentálna cena na trhu)
- reprodukčná cena (cena za ktorú by bolo možné oceňovaný majetok obstarať ku dňu jeho ocenenia)
- burzová cena (je zistitelná podľa záznamov burzy, nie je stanovená na základe vyjednávania)
- nominálna cena (cena, ktorá je na príslušných platobných prostriedkoch vyznačená, alebo na ktorú znejú)
Ceny budúcnosti:
- plánovaná trhová cena
- plánovaná cena výrobná
- plánované ostatné náklady
Súbory na stiahnutie
V kategórii Účtovníctvo sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:
